Prečo mať prístupný a bezpečný web?

Prečo mať prístupný a bezpečný web?

Naša kolegyňa Mishka bola oslovená pracovníčkou z NÚKIB Petrou Sobkovou pre rozhovor k práve prebiehajúcemu Festivalu bezpečného internetu. Mishka u nás pracuje na tvorbe plne prístupných stránok pre MŠ, ZŠ a SŠ a Petra sa jej pýtala prečo mať takéto stránky a prečo mať dobre zabezpečený web. Tu si ho môžete prečítať:

V roku 2019 vstúpil do právneho poriadku Českej republiky nový zákon č. 99/2019 Zb. o prístupnosti internetových stránok a mobilných aplikácií, upravujúci prístupnosť webu a aplikácií vo verejnom sektore. Povinnosť mať prístupný web sa dotkla mnohých organizácií verejnej spávy a školských zariadení. Tie sú podľa zákona tiež povinným subjektom, avšak iba „(…) ak ide o obsah internetových stránok, ktorý sú vysoká škola, škola alebo školské zariadenia povinné zverejňovať na svojich internetových stránkách podľa iného právneho predpisu v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy v úseku školstva, vedy, výskumu, vývoja, inovácií, inej tvorivej činnosti a starostlivosti o deti a mládež alebo podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“[1] V praxi to znamená rekonštrukciu tých časti webu, ktoré ukladá zákonná povinnosť. Pre mnoho riadeteľov sa stala táto právna úprava impulzom pre kompletnú rekonštrukciu stránok školy. Pokiaľ patríte medzi tých, ktorí zvažujú, či sa do prestavby webových stránok z akéhokoľvek dôvodu pustiť, prečítajte si rozhovor s pani Mgr. Michaelou Vrankovou, programátorkou a špecialistkou na problematiku prístupnosti webových stránok. Dozviete sa, čo to vlastne prístupnosť znamená, aké sú jej výhody a nevýhody, a ako súvisí prístupnosť s bezpečnosťou.

Prístupné webové stránky: Základná škola a Materská škola Deblín
Prístupné webové stránky: Základná škola a Materská škola Deblín

Čo je to prístupnosť webu?

Riešenie prístupnosti webov a internetových aplikácií je postavené na štyroch princípoch. Zaprvé, užívatelia musia byť schopní obsah webu vnímať kompletne bez ohľadu na to, či majú napríklad vadu zraku. Ďalej musia byť užívatelia schopní web ovládať. Informácie a ovládanie musia byť zrozumiteľné. A v neposlednej rade, obsah musí byť “zobraziteľný” na rôznych typoch zariadení. Prístupný web je proste taký, ktorý Přístupný web je prostě takový, který nekladie žiadnemu užívateľovi prekážky.

Prečo vlastne prístupnosť riešiť, keď ju zákon ukladá zatiaľ v obmedzenej miere, a niektorým subjektom vôbec?

Pre niekoho môže byť dôvodom požiadavka zo zákona, pre iného komerčná výhoda. Ja prístupnosť riešim preto, že mi dáva zmysel. A hlavne preto, že nemám argumenty, prečo ju neriešiť. Zaujímavé je, že táto problematika je tlačená zospodu. Metodika WCAG (pozn. Web Content Accessibility Guidelines 2.0) vznikla pred rokmi na základe spolupráce vývojárov a užívateľov. Až následne ju uchopili vlády a zakotvili požiadavky do zákonov.

S prístupnosťou ale prichádzajú náklady navyše, či nie?

Ako sa to vezme. Každý web predstavuje náklady navyše (napríklad proti klasickej úradnej doske). Na druhú stranu, weby vytvárame preto, aby pracovali za nás. Pokiaľ web pracuje správne, nemáme napríklad preťažený sekretariát školy otázkami cez telefón, na ktoré si odpovede nájdu rodičia jednoducho na webe.

Prístupné webové stránky: MŠ Hrušovany pri Brne
Prístupné webové stránky: MŠ Hrušovany pri Brne

Prístupné weby má väčšina z nás spojené s užívateľmi, ktorí majú nejakú vadu zraku. Títo ľudia predstavujú len určité percento populácie. Má zmysel riešiť prístupnosť aj kvôli iným užívateľom?

Je pravda, že o prístupnosti sa začalo hovoriť najskôr v súvislosti s užívateľmi, ktorí majú nejaké zdravotné postihnutie – a to nielen zrakové. Ľudia so zdravotným postihnutím sú často v sociálnej izolácií a internet im môže výrazne uľahčiť život. To je napríklad dôvod, prečo štátne a verejné organizácie musia prístupnosť svojich webov povinne riešiť zo zákona. Okruh ľudí, ktorým prístupné weby uľahčujú život je ale omnoho širší. Približne 26 % obyvateľov je starších ako 50 rokov a ovládanie počítača im robí problémy. Alebo si predstavte, že má niekto pravú ruku zlomenú a počítač ovláda len ľavou. Viete isto, že títo užívatelia nie sú vašou cieľovou skupinou? A čo nastupujúce technológie? Už viac ako polovica užívateľov chodí na web cez mobil, rozširujú sa hlasoví asistenti ako je Siri alebo Alexa… Chcete pre nich robiť špecializovaný web? Prístupný web je z môjho uhlu pohľadu výhodnejší pre všetkých – je prehľadnejší, rýchlejší, lepšie čitateľný a predovšetkým bezpečnejší.

Hovoríte bezpečnejší – aký je teda vzťah medzi prístupnosťou a bezpečnosťou webov a aplikácií?

Rozhodne nesúhlasím s názorom, že prístupnosť a bezpečnosť idú proti sebe. Naopak, môžu a mali by ísť ruku v ruke. Pekným príkladom je napríklad postupné vykorenenie Flashu (pozn. zastaralá technológia, ktorá sa používala pre animácie a internetové aplikácie), s jeho ústupom mizne celá rada bezpečnostných problémov a zároveň je to väčšinou aj posun správnym smerom v prístupnosti. A čo tým chcem povedať? Že bezpečnosť aj prístupnosť je možné riešiť spoločne, len je potrebné nad tým od začiatku premýšľať ako o celku, a neriešiť obe oblasti oddelene.

Môžete uviesť príklad?

Často uvádzaný príklad je napríklad zabezpečenie formuláru proti spamu. Obľúbenou metódou je CAPTCHA, tá má ale často k prístupnosti ďaleko. Predstavte si sami seba, že ste silno krátkozrakí a máte pritom rozoznať, na ktorých z 9 malinkých obrázkov je loď alebo vták. Pritom existuje rada iných metód, ako zabezpečiť formulár proti zneužitiu, ktoré na uživateľov nekladú žiadne požiadavky a ani si ich nemusí všimnúť.

Prístupné webové stránky: ZŠ a MŠ Otnice
Prístupné webové stránky: ZŠ a MŠ Otnice

Súvisí prístupnosť tiež s bezpečnosťou samotného užívateľa? Alebo sa rieši hlavne skĺbenie prístupnosti a bezpečnosti (ochrany) systému?

Čo sa týka bezpečnosti užívateľov, ide o viac aspektov. Napríklad o to, aby bol užívateľ schopný web alebo aplikáciu používať bez pomoci druhej osoby. Aby napríklad nemusel oznamovať svoje prihlasovacie údaje niekomu inému preto, aby sa za neho do aplikácie prihlásil a vykonal potrebné úkony. Poskytnutie prihlasovacích údajov tretej osobe – či už vedome alebo nevedome – je potom nebezpečné nielen pre samotného užívateľa, ale zvyšuje aj riziko nabúrania celého systému. Je to navyše len krôčik k zneužitiu identity, odcudzeniu dát a niekedy aj finančným stratám. Užívateľ sa pri práci s aplikáciou alebo internetovou stránkou musí cítiť pohodlne a bezpečne. A to je doména prístupnosti. Ako som už povedala – prístupnosť a bezpečnost idú ruka v ruke.

Ako pri tvorbe webu postupujete konkrétne vy?

Keď navrhujem weby, tak si predstavujem, ako by s nimi pracovala moja rodina. Osemročná dcéra s internetom ešte len začína a klikne na hocičo, bez toho aby vedela, čo sa stane. Prostredný syn je silný dyslektik – potrebuje si zväčšiť písmo a dlhé texty sú pre neho peklo. Starší syn prehliada weby len na mobile, svokor si s počítačom moc nerozumie … ktorého z nich mám vylúčiť? Pritom to je typická cieľová skupina pre taký školský web – od detí cez rodiča až k starým rodičom. Musím preto vyhovieť všetkým a pritom nechcem robiť rôzne varianty webu (normálny web, prístupný web, mobilný web atď.) Tento prístup potom premietam nielen do návrhu grafiky a používateľského rozhrania, ale aj do štruktúry a obsahu.

Funguje následne tento prístup v praxi?

Skvele. Problém býva väčšinou len s obsahom, pretože na ten nemám 100% vplyv. Musím presvedčiť zákazníka, že má informácie sprehľadniť a zjednodušiť. A tiež, že musí dodržiavať určité pravidlá pri tvorbe obsahu. Navyše to nie je jednorazová záležitosť – obsah sa tvorí priebežne a na pravidlá prístupnosti je tak potrebné myslieť neustále.

Je niečo čo by ste chceli odkázať čitateľom?

Nebojte sa toho. Neberte požiadavky na prístupnosť webu ako obmedzenie. A už vôbec nie ako prekážku, ktorú je potrebné nejako obísť. Berte to ako výzvu. Výsledok stojí za to. Na prvý pohľad možno nepostrehnete rozdiely, ale pre mnohých ľudí to bude zásadná zmena.

Rozhovor vznikol pre účely Festivalu bezpečného internetu.

Pýta sa: Mgr. Petra Sobková, NÚKIB

Odpovedá: Mgr. Michaela Vranková, ZENI

Mishka - WordPress Developer
Mishka – WordPress Developer

Medailónik expertky:

Mgr. Michaela Vranková pracuje ako vývojárka. Svoje weby stavia na platforme WordPress, kde ale programuje vlastné šablóny tak, aby zabezpečila ich maximálnu prístupnosť. Prístupnosť, teda prívetivosť webu bez ohľadu na vek alebo zdravotné znevýhodnenia, totiž považuje za jedno zo základných kritérií moderného webu. Sústredí sa predovšetkým na webové stránky škôl. K tým má blízko okrem iného preto, že je sama maminkou troch detí. Za web Základnej školy Deblín dokonca získala prvé miesto v súťaži Scool web 2017. Prevádzkuje tiež web pristupne-stranky.cz, kde sa venuje legislatíve a zároveň radí ďalším programátorom, ako s prístupnosťou pracovať. Od roku 2019 je členkou tímu Zeni, ktorý na testovanie prístupnosti stránok spolupracuje s organizáciou SONS ČR.

Ak vás článok zaujal, je v českom jazyku voľne stiahnuteľný na stránkách Národního úřadu pro kybernetickou a informační bezpečnost alebo si ho môžete stiahnúť z webu ZENI.


[1] Citácia zákona Českej republiky č. 99/2019 Sb., o prístupnosti webových stránok a mobilných aplikácií

Zdieľajte na:

Ďalšie články:

Nenechajte si nič uniknúť!

Prihláste sa k odoberaniu Newsletteru, v ktorom zasielame najzaujímavejšie tipy pre úspešné webové stránky.